Tento rok nám ministerstvo kultúry naozaj preukázalo svoju nesmiernu náklonnosť. Keďže sa im nepozdával vzťah slovenskej mládeže ku kultúre, vymysleli kultúrne poukazy. Isto si pamätáte, keď vám triedny profesor podal niečo takéto do rúk. Niečo také farebné a nepoznané. A navyše treba spomenúť, že sme k nim dostali aj nálepky! Teda len jednu, nejdem tu preháňať.
No ale späť k tomu poukazu - to bol ten jeden Á- štvorkový papierik, v hornej časti modrý, s naším erbom a inými...hm...dôležitosťami. Zvyšok tvorila štvorica takmer rovnakých obrázkov s výstižným názvom - Kultúrny poukaz 2006. Boli však farebne rozlíšené, také pekné – zelený, modrý, žltý a ružovučký. Na každom z týchto poukazov bolo vytlačené meno danej osoby, ktorej poukaz patril, a aj zopár identifikačných znakov. A aby som nezabudla, dvojica detí, ktoré sa na nás z poukazu usmievajú. No nádhera!
Načo sú nám však tieto srandy dobré?! To je otázka! A odpoveď na ňu asi každý pozná. Ale tak v skratke - každý z poukazov má hodnotu 50 Sk, čiže dokopy sme mali vo svojej moci až 200 Sk. Poukazy sa môžu používať pri platbe v kadejakých kultúrnych inštitúciách, od múzeí a galérii, až po rôzne kultúrne strediská, divadlá či kiná. Každý poukaz je vydaný na nejaké meno a má byť neprenosný, čiže by ho nemala používať iná persóna ako tá, na ktorú je vydaný. Lenže viete, keď dáte niekomu naraz 10 poukazov (akože za skupinu), určite nebude kontrolovať, či napríklad taký Ignác Vikrem naozaj išiel na svoj preukaz. Takže asi tak. Je to naozaj úprimne jedno, že koho preukaz použijete (ehm...samozrejme, že s jeho súhlasom).
Je to však naozaj dobrá vec, veď sa predsa len nestáva každý deň, že by nám štát dával nejaké peniaze len tak (aj keď by to nebolo od veci). A takto sme aspoň mohli častejšie vyraziť do kina či divadla, stačilo mať pri sebe tento úžasný papierik.
Na veľkú smolu sú však preukazy časovo obmedzené, platia len do konca roka 2006 (aj tak si myslím, že už väčšina tie poukazy minula, či?). A čo je úplne najhoršie, budúci rok už takéto nedostaneme. Fňuk. Ale nevadí, rok sme si s nimi užili. Škoda, že boli len štyri.
Do konca roka nám ale zostáva nejaký ten jeden mesiac, tak ak vám ešte preukaz ostal, rýchlo ho použite, alebo ho aspoň niekomu darujte (veď predsa nechcete, aby ministerstvo kultúry vyhadzovalo peniaze len tak do vzduchu? Haha!).
Takže toľko k týmto kultúrnym poukazom. Kým tu boli, dobre nám slúžili a my sa už nevieme dočkať, čo pre nás vymyslia nabudúce!
No ale späť k tomu poukazu - to bol ten jeden Á- štvorkový papierik, v hornej časti modrý, s naším erbom a inými...hm...dôležitosťami. Zvyšok tvorila štvorica takmer rovnakých obrázkov s výstižným názvom - Kultúrny poukaz 2006. Boli však farebne rozlíšené, také pekné – zelený, modrý, žltý a ružovučký. Na každom z týchto poukazov bolo vytlačené meno danej osoby, ktorej poukaz patril, a aj zopár identifikačných znakov. A aby som nezabudla, dvojica detí, ktoré sa na nás z poukazu usmievajú. No nádhera!
Načo sú nám však tieto srandy dobré?! To je otázka! A odpoveď na ňu asi každý pozná. Ale tak v skratke - každý z poukazov má hodnotu 50 Sk, čiže dokopy sme mali vo svojej moci až 200 Sk. Poukazy sa môžu používať pri platbe v kadejakých kultúrnych inštitúciách, od múzeí a galérii, až po rôzne kultúrne strediská, divadlá či kiná. Každý poukaz je vydaný na nejaké meno a má byť neprenosný, čiže by ho nemala používať iná persóna ako tá, na ktorú je vydaný. Lenže viete, keď dáte niekomu naraz 10 poukazov (akože za skupinu), určite nebude kontrolovať, či napríklad taký Ignác Vikrem naozaj išiel na svoj preukaz. Takže asi tak. Je to naozaj úprimne jedno, že koho preukaz použijete (ehm...samozrejme, že s jeho súhlasom).
Je to však naozaj dobrá vec, veď sa predsa len nestáva každý deň, že by nám štát dával nejaké peniaze len tak (aj keď by to nebolo od veci). A takto sme aspoň mohli častejšie vyraziť do kina či divadla, stačilo mať pri sebe tento úžasný papierik.
Na veľkú smolu sú však preukazy časovo obmedzené, platia len do konca roka 2006 (aj tak si myslím, že už väčšina tie poukazy minula, či?). A čo je úplne najhoršie, budúci rok už takéto nedostaneme. Fňuk. Ale nevadí, rok sme si s nimi užili. Škoda, že boli len štyri.
Do konca roka nám ale zostáva nejaký ten jeden mesiac, tak ak vám ešte preukaz ostal, rýchlo ho použite, alebo ho aspoň niekomu darujte (veď predsa nechcete, aby ministerstvo kultúry vyhadzovalo peniaze len tak do vzduchu? Haha!).
Takže toľko k týmto kultúrnym poukazom. Kým tu boli, dobre nám slúžili a my sa už nevieme dočkať, čo pre nás vymyslia nabudúce!
