Moja sestra je obeťou školskej reformy – patrí totiž k oným vyvoleným ročníkom, ktoré majú to šťastie a môžu si počin pána Mikolaja vyskúšať medzi prvými.
A to pritom patrí až do „druhej vlny“ prvákov na gymnáziu. Isté zaváhania boli v prvom roku viac než ospravedlniteľné, no po čase by človek očakával nejaké zlepšenie...
Ak je totiž súčasný stav v porovnaní s minulým rokom posunom k lepšiemu, muselo to byť veľmi zlé. Asi za všetko hovorí situácia s učebnicami – nie, nehovorím o druháckych, ktoré pravdepodobne fyzicky ešte neexistujú a zdá sa, že v ešte dlho nebudú. Sestra učebnice má, a nie hocijaké. Sú čisto nové, tvária sa, že spĺňajú požiadavky reformy... Len škoda, že na vyučovaní ich takmer vôbec nepoužíva. Väčšinu ich obsahu totiž tvoria úlohy, ktoré sa na jednej strane síce snažia žiaka samostatným premýšľaním priviesť k výsledku, no na strane druhej mu dávajú minimum spätnej väzby a konkrétnych informácii. V praxi to nakoniec vyzerá tak, že namiesto tvorivej diskusie a kritického bádania si sestra celú hodinu píše poznámky, diktované učiteľom priamo zo starej učebnice.
Iste, môžete si povedať, že je výlučne chybou učiteľa, ak sa rozhodne ignorovať všetky ministerské kompetencie a radšej sa pridŕža rokmi overených metód. No nové učebnice mohli tento problém aspoň trochu zmierniť. Dobre napísaná učebnica môže žiaka niekedy naučiť viac ako učiteľ a mohla by priniesť závan zmeny aj do tých škôl, kde sa rozhodli nevetrať.
Diskusia k článku (0)
Zatiaľ žiadne komentáre. Buďte prvý, kto vyjadrí svoj názor.
