Už samotný nástenkový tender, ktorým sa to všetko začalo, bol tragikomický. Ale to, čo nasledovalo po ňom, mu na rebríčku absurdity, smiešnosti a zúfalstva smelo konkuruje.
Janušek sa najprv niekoľko mesiacov tváril, akoby sa ho pochybný tender na jeho vlastnom ministerstve ani netýkal. Dokonca ani keď Úrad pre verejné obstarávanie vyhlásil porušenie zákona, Januškom to nejako extra nehlo.
Vtedy konečne zasiahol predseda vlády a zopár ľudí si mohlo chvíľu naivne myslieť, že rezort výstavby a regionálneho rozvoja dostane na čelo niekoho normálneho. No a potom bol za ministra vymenovaný Štefanov.
Nie je fér hodnotiť zamestnanca (vlastne kohokoľvek) po týždni v práci. Ale vzhľadom na (rádio)aktivitu, ktorú okolo seba šíri nový minister, sa nedá inak: kreslo ministra dostal kvôli pochybeniu svojho predchodcu v konkrétnej kauze. Je prirodzené, že spoločnosť očakáva nápravu toho, čo sa (povedzme to mierne) pokazilo. A pán Štefanov nemá najmenší problém vyhlásiť, že on žiadne porušenie zákona nevidí. A že síce na spornej zmluve je jeho podpis, ale on sa tomu až tak nerozumie. Vlastne, nerozumie tomu vôbec, a tak zmluvu nedokáže zrušiť – aj keby veľmi chcel. Nakoniec z neho vylezie, že „nemá odbornú spôsobilosť“. Snáď mu aspoň v SNS pred vymenovaním povedali, čoho to je vlastne minister.
A tohto človeka sme zamestnali my, občania. Pretože aspoň teoreticky by mal pracovať pre nás.
Máme nového zamestnanca
