Prezident Gašparovič a jeho český kolega Klaus sa prihlásili k odkazu Československa. O čom ten odkaz je?
Na prvý pohľad je to celé prihlasovanie sa pekné. Stretnú sa dvaja prezidenti, nechajú sa spolu odfotiť, idú na večeru, čosi povedia, TASR z toho napíše jednu správu, ktorú potom uverejnia všetky noviny, a je to. Občan – volič má príjemný pocit, že konečne politici robia niečo mierumilovné a zrozumiteľné. A s pocitom, že politika sa zaobíde aj bez neho, môže sa venovať hocičomu inému, či už je to sadenie kapusty alebo najnovší výstrelok komerčnej televízie.
No keď sa nad tým človek zamyslí, celá tá maškaráda nedáva zmysel (myslím tým konanie prezidentov, nie televíziu a jej pokusy o pritiahnutie pozornosti... i keď sa to vlastne dá povedať o oboch). K akému odkazu sa to vlastne prihlásili? Prvá československá republika – to znamená najmä obdobie prosperity, slobody, demokracie, ale aj pre nás nie veľmi priaznivého čechoslovakizmu, Hitlerovho útoku a zrady zo strany svetových mocností. Možno naše hlavy chceli vyzdvihnúť vtedajšiu demokraciu a slobodu – ale to sú predsa hodnoty, a nie nejaký odkaz.
Ak teda nejaký odkaz existuje a je taký dôležitý, že sa k nemu hlásia samotní prezidenti, nechápem, prečo ho nezverejnia a neoboznámia s ním verejnosť. Ak je ale natoľko nepodstatný, že sa nám nik neunúva ho povedať, nevidím dôvod, prečo by sa o ňom prezidenti mali za naše peniaze rozprávať. Samozrejme, že medzinárodné priateľské stretnutia sú dôležité, ale prečo ich politici musia zavaľovať a kamuflovať neexistujúcimi abstraktnými odkazmi? Aha, jasné... možno by potom boli niektoré veci zrozumiteľnejšie, ľudia by vstali spred televízorov a začali by sa zajímať o skutočné veci.
(A predsa, jeden odkaz som v medzivojnovom Československu našla. Týka sa jeho zániku a znie nasledovne: nikdy never fúzatému mužovi! Stačí sa pozrieť na českého a slovenského prezidenta a odkaz je jasný... Ale to asi oni dvaja na mysli nemali.)
