Máme za sebou ďalší ročník festivalu Nočné vlny. Účastníci sa dosýta vybláznili, Martinčania ho prežili bez ujmy na zdraví, celá akcia prebehla bez väčších problémov a výtržností. Zvýšený hluk bol vopred ospravedlňovaný letáčikmi, rozvešanými po panelákoch v tých častiach mesta, ktoré sú najbližšie k amfiku. Podľa informácií na stránke organizátorov, sa festivalu zúčastnilo okolo 4500 ľudí.. Stagnáciu návštevnosti festivalu môže mať na svedomí nepriaznivé počasie, ktoré znepríjemňovalo návštevníkom a organizátorom život po celý týždeň. Piatkové mračná však nakoniec dážd nepriniesli a sobotný deň zaliali slnečné lúče.
Z organizátorského hľadiska festival prebehol v poriadku. Miesta na stanovanie bolo dosť, toalety mali byť čistené 7x, (síce to nemôžem s istotou potvrdiť, no nikto zo známych sa nesťažoval) a mobilných WC bolo asi tak akurát. Stan prvej pomoci bol takisto v dispozícii, čo sme si aj neplánovane na jednom známom museli overiť. Kinematograf sa presťahoval do martinskej pešej zóny, takže človek, ktorý si chcel v kľude pozrieť film tak nebol rušený hudbou z vedľajších pódií. Oproti minulému roku pribudlo na vlnách literárne pódium, ktoré som aj napriek zaujímavému programu úspešne ignoroval. No vidieť Ľubomíra Feldeka chvíľku postávať na drum and bassovom pódiu bol malý ale potešujúci zážitok :). Ostatne na lámaných beatoch som sa v piatok pohyboval najčastejšie. Vypočul som si hlučných Soundphreakers so slovenskou dnb tvorbou, ktorá v týchto festivalových podmienkach neznie až tak zle. Dav potom trochu ukľudnila česká IM Cyber s málo výrečnou ale vcelku peknou „emsinou“ LinDee. Oživenie priniesli maďarskí Chris Su a SKC, do ktorých vídžej Zden pustil svoju chladnú, industriálnu videoprojekciu. Sklamanie priniesol headliner večera, anglický dj Klute. Jeho technicky dobrý set narušili nielen občasné výpadky zvukovej aparatúry, ale aj neschopnosť poriadne rozhýbať dav ľudí. Uspávanku prerušil až Philip TBC, typický svojimi technobreakovými setmi. Medzitým mi na hlavnom pódiu utiekli Malevil a Le Payaco, pričom druhí menovaní mi ani tak nevadili. Hrali na vlnách takmer každý rok, a ich nová tvorba ma nijak nezaujala. Viac ma mrzeli českí talentovaní 100°C a Southpaw, že vraj boli dobrí. Headlinerov Mňága a Žďorp som už zažil a Wedding Band určite ešte niekedy zažijem. Obľúbený Polemic kvôli OČK (?) (ochoreniu člena kapely) nahradili nemenej obľúbení Hexáci. Neskôr sa niektorí členovia týchto dvoch kapiel spolu s Katkou Barancovou (7days To Winter) stretli na Live act pódiu, ako formácia James Ashan, a hrali príjemné reggae-dub rytmy. Tento stejdž však už o pol šiestej otvorili bratislavské Dlhé diely. Ich pomalé, melancholické skladby vystriedali tanečnejšie od Puding pani Elvisovej, B3 a hlavne českých Skyline, pre mňa vrcholu večera. Kazilo ho iba zlé ozvučenie a trochu odveci agresívna štrajkovo-vojensko-thrillerová projekcia Mental Designa (sorry, ale mne sa to do Skylineu fakt nehodilo). Trocha oddychu od tancovania dopriali Veneer, ktorí sú naživo úplne skvelí (aj videoprojekcia už bola ok :-). Z videného v ten deň ešte zaujali Noise Cut, a z nevideného mohli zaujať Zzub a DJ Magálova s Kinetom. Druhý deň sa niesol v znamení slnka a tepla. Od 10. hodiny sa dalo mixovať na Ecler DJ school (fungovala aj v piatok večer) a kto chcel, mohol využiť festivalovú zľavu na martinskom kúpalisku. Namotaný na hlavný stage som si nechcel nechať poobedňajšie vystúpenie Blue Sundown, ktorí mali hrať po Autodrome a Feed the Cat. Prišiel však len gitarista sám a zahral pár skladieb. Ostatní členovia Blue Sundown meškali, čo bola rozhodne škoda. Dlhá príprava členov Mango Molas ma odradila od ich vystúpenia, takisto som odignoroval veteránov Ska Prašupinu Chikiliki-Tu-A a Paru, hoci im to vraj neklapalo o nič horšie ako inokedy. Úžasný koncert plný pôsobivej muziky predviedli českí –123 minút, čoby predkapela Transglobal Underground-u. Ani tí svojim vystúpením určite nesklamali a predviedli Martinu dokonalú etnoshow. Areál bol zaliali rozmanitými exotickými tónmi a melódiami hraných na nástrojoch z hudobne menej známych kútov sveta. Maďarskí Korai Orom takisto zahrali svoj divoký koncert s úžasnou energiou. Hlavne frontman bez únavy behal a skákal celý čas po pódiu a po Živých tvaroch si ešte sám odohral setík na rozlúčku s festivalom.
Ostatným dvom pódiám som tento deň venoval minimálnu pozornosť, ale podľa ohlasov návštevníkov bolo aj na house aj na hip hope fajn. Celkovo tohtoročné Nočné vlny dopadli napriek o čosi nižšej návštevnosti veľmi dobre. Odpadli dlhé rady pri stánkoch, takisto nebol problém s hľadaním kamošov roztrúsených po areáli festivalu. Zostáva dúfať, že útulný martinský amfiteáter o rok privíta kopec návštevníkov a množstvo zaujímavých hostí. Ak máte nejaké ďalšie dopĺňajúce názory či postrehy na festival, určite ich napíšte do reakcií. Tešíme sa na ne rovnako ako na ďalší ročník Nočných vĺn.
Z organizátorského hľadiska festival prebehol v poriadku. Miesta na stanovanie bolo dosť, toalety mali byť čistené 7x, (síce to nemôžem s istotou potvrdiť, no nikto zo známych sa nesťažoval) a mobilných WC bolo asi tak akurát. Stan prvej pomoci bol takisto v dispozícii, čo sme si aj neplánovane na jednom známom museli overiť. Kinematograf sa presťahoval do martinskej pešej zóny, takže človek, ktorý si chcel v kľude pozrieť film tak nebol rušený hudbou z vedľajších pódií. Oproti minulému roku pribudlo na vlnách literárne pódium, ktoré som aj napriek zaujímavému programu úspešne ignoroval. No vidieť Ľubomíra Feldeka chvíľku postávať na drum and bassovom pódiu bol malý ale potešujúci zážitok :). Ostatne na lámaných beatoch som sa v piatok pohyboval najčastejšie. Vypočul som si hlučných Soundphreakers so slovenskou dnb tvorbou, ktorá v týchto festivalových podmienkach neznie až tak zle. Dav potom trochu ukľudnila česká IM Cyber s málo výrečnou ale vcelku peknou „emsinou“ LinDee. Oživenie priniesli maďarskí Chris Su a SKC, do ktorých vídžej Zden pustil svoju chladnú, industriálnu videoprojekciu. Sklamanie priniesol headliner večera, anglický dj Klute. Jeho technicky dobrý set narušili nielen občasné výpadky zvukovej aparatúry, ale aj neschopnosť poriadne rozhýbať dav ľudí. Uspávanku prerušil až Philip TBC, typický svojimi technobreakovými setmi. Medzitým mi na hlavnom pódiu utiekli Malevil a Le Payaco, pričom druhí menovaní mi ani tak nevadili. Hrali na vlnách takmer každý rok, a ich nová tvorba ma nijak nezaujala. Viac ma mrzeli českí talentovaní 100°C a Southpaw, že vraj boli dobrí. Headlinerov Mňága a Žďorp som už zažil a Wedding Band určite ešte niekedy zažijem. Obľúbený Polemic kvôli OČK (?) (ochoreniu člena kapely) nahradili nemenej obľúbení Hexáci. Neskôr sa niektorí členovia týchto dvoch kapiel spolu s Katkou Barancovou (7days To Winter) stretli na Live act pódiu, ako formácia James Ashan, a hrali príjemné reggae-dub rytmy. Tento stejdž však už o pol šiestej otvorili bratislavské Dlhé diely. Ich pomalé, melancholické skladby vystriedali tanečnejšie od Puding pani Elvisovej, B3 a hlavne českých Skyline, pre mňa vrcholu večera. Kazilo ho iba zlé ozvučenie a trochu odveci agresívna štrajkovo-vojensko-thrillerová projekcia Mental Designa (sorry, ale mne sa to do Skylineu fakt nehodilo). Trocha oddychu od tancovania dopriali Veneer, ktorí sú naživo úplne skvelí (aj videoprojekcia už bola ok :-). Z videného v ten deň ešte zaujali Noise Cut, a z nevideného mohli zaujať Zzub a DJ Magálova s Kinetom. Druhý deň sa niesol v znamení slnka a tepla. Od 10. hodiny sa dalo mixovať na Ecler DJ school (fungovala aj v piatok večer) a kto chcel, mohol využiť festivalovú zľavu na martinskom kúpalisku. Namotaný na hlavný stage som si nechcel nechať poobedňajšie vystúpenie Blue Sundown, ktorí mali hrať po Autodrome a Feed the Cat. Prišiel však len gitarista sám a zahral pár skladieb. Ostatní členovia Blue Sundown meškali, čo bola rozhodne škoda. Dlhá príprava členov Mango Molas ma odradila od ich vystúpenia, takisto som odignoroval veteránov Ska Prašupinu Chikiliki-Tu-A a Paru, hoci im to vraj neklapalo o nič horšie ako inokedy. Úžasný koncert plný pôsobivej muziky predviedli českí –123 minút, čoby predkapela Transglobal Underground-u. Ani tí svojim vystúpením určite nesklamali a predviedli Martinu dokonalú etnoshow. Areál bol zaliali rozmanitými exotickými tónmi a melódiami hraných na nástrojoch z hudobne menej známych kútov sveta. Maďarskí Korai Orom takisto zahrali svoj divoký koncert s úžasnou energiou. Hlavne frontman bez únavy behal a skákal celý čas po pódiu a po Živých tvaroch si ešte sám odohral setík na rozlúčku s festivalom.
Ostatným dvom pódiám som tento deň venoval minimálnu pozornosť, ale podľa ohlasov návštevníkov bolo aj na house aj na hip hope fajn. Celkovo tohtoročné Nočné vlny dopadli napriek o čosi nižšej návštevnosti veľmi dobre. Odpadli dlhé rady pri stánkoch, takisto nebol problém s hľadaním kamošov roztrúsených po areáli festivalu. Zostáva dúfať, že útulný martinský amfiteáter o rok privíta kopec návštevníkov a množstvo zaujímavých hostí. Ak máte nejaké ďalšie dopĺňajúce názory či postrehy na festival, určite ich napíšte do reakcií. Tešíme sa na ne rovnako ako na ďalší ročník Nočných vĺn.
