Divadlo v Martine – Predstavenia

Bebop vzniká v štyridsiatych rokoch minulého storočia. Na Pearl Harbour sa napríklad rúti vlna japonských lietadiel a Amerika spí v sladkej nečinnosti, nevedomosti a izolacionizme.

Bebop je o živote a frázovaní... a o tom, ako je možné frázovať, rozhoduje človek sám. Niekedy ide iba o samoúčelnú virtuozitu. Život človeka sa podobá frázovaniu v hudbe. Je bebop popevok, alebo len veľmi jednoduché pomenovanie niečoho, čo vzniklo pred viac než šesťdesiatimi rokmi a oslobodilo hudobnú formu od prísnej tradicionalistickej štruktúry?

Bebop je o improvizácii, bez podrobnejšej prípravy a v extrémnej koncentrácii. Jeho melódia je vytváraná ustavične sa meniacou štruktúrou. V Bebope sa vynárajú útržky emócií, zabudnuté zážitky a melódie, sexuálne motivácie, staré rezignácie, obava z budúcnosti a bytie, ktoré narušujú extrémy a jeho nepomenovateľná tajomnosť.

V Bebope sa ľudia, roztopení v sladkej nečinnosti, dostávajú do situácie, kedy sú nútení vziať spoločne na vedomie extrémy, ktoré im život v konkrétnej situácii pripravuje. A tak sa nechtiac ocitajú spoločne v hlbokej pivnici naplnenej strachom, kde sa im nie celkom dobre darí korigovať vzájomnú, možno aj predstieranú solidaritu a vyrovnávanie sa s vlastným “donkichotstvom”, exhibíciou, vôľou po slasti a základných pudoch. Improvizujú, frázujú každý po svojom a hľadajú, stiesnení svojimi charaktermi, aby sa na záver našli tam, odkiaľ spoločne unikli, a našli niečo úplne iné, nové a nevyhnutné.

A v tomto zmysle je bebop existenciálnou hrou.
Réžia, dramaturgia, hudba - Jozef Vlk
Choreografia - Stanislava Vlčeková
Výprava - Eva Rácová
Tanec - umelecký súbor Štúdia tanca