30. apríla 2005 nás opustila predposledná lanová dráha svojho typu na Slovensku – jednosedačka Transporta, ktorá bola situovaná na trase Podstráne – Martinské hole. Lanovka bola postavená v roku 1974 a nie len martinčanom verne slúžila presne 31 rokov. Svojou dĺžkou takmer 2050 metrov patrila medzi najdlhšie lanovky na Slovensku.
O osude tejto múzeálnej lanovky rozhodla firma ProSki, ktorá má projekty na výstavbu novej, kabínkovej lanovky v blízkosti trasy pôvodnej lanovky. Tieto projekty však zatial neschválil martinský parlament a podľa slov primátora mesta Martin Stanislava Bernáta asi ani dlho neschváli. Martinské hole teda čaká pokles návštevnosti, pretože počas lyžiarskej sezóny bola lanovka jediným riešením pre lyžiarov, ktorí nemajú možnosť odviezť sa na hole vlastným autom. Zostáva im jedine šťastie pri stopovaní alebo 3 hodinová túra s lyžami a lyžiarkami na pleciach.
V tento už vyššie spomínaný osudný deň lanovka premávala zadarmo a bez prestávok. Rozlúčiť s lanovkou sa prišlo veľa ľudí – od 5 mesačných bábätok, cez bicyklistov a zažratých lanovkárov až po osemdesiatnikov, možno aj starších.
Počas príchodu k dolnej stanici nás nemohlo prekvapiť nič zvláštne, klasický deň. Naše zmýšlanie mohol však zmeniť prechod okolo pokladnice, v ktorej nikto nesedel, okienko bolo zatiahnuté závesom, priehradka na peniaze zatvorená. Našťastie, príchodové dvere na nástupište boli otvorené. A sme na mieste, ešte vyčkať v rade a sedíme na sedačke... Po necelých 5 minútach čakania som prišiel na rad aj ja. Pred sadnutím na sedačku som dostal pod zadok modrý vankúšik. Vraj, aby mi nebola zima. Po príchode sedačky som si mohol v kľude sadnúť a 20 minútová jazda sa začína. Ešte pred 1. podperou som zapol foťák, ktorý som vypol až po záverečnej jazde (z toho vyplýva, že mojou celodennou náplňou bolo vozenie na lanovke...). Po krásnej jazde som sa konečne dostal na cieľovú rovinku, kde som sa musel pripraviť na výstup. Po príchode do hornej stanice určite nie len mňa mohla prekvapiť farebná výzdoba poslednej podpery a celej hornej stanice. Všade viali farebné stužky s balónikmi a tiež nás mohla očariť aj k tejto príležotisti veľmi vhodná hudba skupín ako sú Boney M, ABBA, prípadne slovenské REPETE.
Kedže som lanovku využíval pravidelne cez zimu aj cez leto, obsluha v hornej stanici ma už dobre pozná. Páni lanovkári ma pekne privítali, prehodili sme zopár slov a začalo sa veľké fotenie. Žiadny návštevník nemohol prehliadnuť plagát, na ktorom bolo farebne napísané „Posledný deň s lanovkou“. V tej chvíli som pomyslel na to všetko, čo som s lanovkou „prežil“, v akom počasí som sa ňou „trepal“ hore, ako sme sa viackrát dobre zabavili s personálom. Vtedy som pomyslel na známu myšlienku myšlienku „Postoj chvíľa, si krásna“ a tiež som si neodpustil zopár sĺz.
Náladu mi však napravili lanovkárski kuchári, ktorí v blízkosti hornej stanice varili guláš a opekali špekačky. Každý návštevník sa mohol prísť ponúknuť. Nechýbalo samozrejme pivo, vínko a iné alkoholické drinky.
Lanovka však nebolo jediné, čo bolo v ten deň pekné. Ďalším pekným bolo počasie, ktoré bolo v sobotu nádherné.
Myslím, že všetci, ktorí prišli toho neľutujú a dobre sa zabavili v kolektíve fajn ľudí.
Na záver by som ešte chcel dodať, aj keď firme ProSki neverím, ale držím im palce, aby nenechali Martinské hole a aj mňa na pospas osudu. Verím, že sa martinský parlament nakoniec rozhodne a schváli nový projekt na výstavbu Martinských holí. Prípadne ak sa tak nestane, treba zavolať na lanový výbor, dať lanovku skontrolovať a kto vie, možno sme sa na nej 30. apríla nevozili naposledy...
Posledná vec, ktorá by ma zaujímala a na ktorú by som chcel prostredníctvom tohto článku upozorniť, je vec lyžiarskych lístkov na Martinských holiach. Spomínaná firma má totiž projekt na výstavbu lyžiarskeho strediska, ale celkovo Martinské hole budú po jeho dokončení rozdelené na 2 časti – Martinské hole a Martinské hole 2 Javorina. Bude však v obidvoch strediskách platiť jedna permanentka na všetky vleky? Na túto otázku sa, bohužial, firma ProSki zatiaľ nevyjadrila.
