Sloboda – jej trajektórie v čase a priestore, v konaní, myslení, pocite.. Dá sa extrahovať, zviditeľniť, zmyslami či inak uchopiť a ukotviť čosi také krehké a inherentné? Pomyselný priestor, v ktorom cirkuluje vzduch… Samozrejmosť, s akou vzduch denne vdychujeme avydychujeme amyslíme si, že to tak ostane už navždy.. Známy nemecký filozof 20. storočia Martin Heidegger […]
Sloboda –
jej trajektórie v čase a priestore, v konaní, myslení, pocite..
Dá sa extrahovať, zviditeľniť, zmyslami či inak uchopiť a ukotviť čosi také krehké a inherentné?
Pomyselný priestor, v ktorom cirkuluje vzduch…
Samozrejmosť, s akou vzduch denne vdychujeme avydychujeme amyslíme si, že to tak ostane už navždy..
Známy nemecký filozof 20. storočia Martin Heidegger (1889 – 1976) vnímal slobodu jednotlivca v schopnosti žiť autentickým ľudským bytím (Dasein), ato nielen v možnosti slobodne sa rozhodovať medzi viacerými alternatívami. Pre Heideggera sloboda priamo súvisela so schopnosťou alebo neschopnosťou človeka byť pravdivo, autenticky sám sebou vo svete, ktorý takým nemusí vždy byť.
Keď hovoríme oslobode, nemôžeme opomenúť formy opresie amoci, ktoré sa ju snažia redukovať. Žijeme vslobodnej demokratickej spoločnosti, no sme naozaj slobodní*é?
Už od detstva sme od okolia vystavovaní*é rôznym formám subtílneho útlaku, akými sú napríklad stereotypy (chlapci nikdy neplačú, dievčatá sa takto nehnevajú), predsudky, očakávania či rôzne hlboko zakorenené presvedčenia, ktoré môžu byť toxické ivtedy, keď sa tvária ako dobre mienené rady. Naše životy aj my samotní*é sa stávame objektmi posudzovania ahodnotenia iných.
Algoritmy sociálnych sietí: reklamy, trendy, médiá, nám ukazujú, ako by sme mali žiť, vyzerať, myslieť, cítiť, čomu by sme mali veriť ačo nakupovať. Keby sa Heidegger narodil ako mileniál, alebo skôr príslušník generácie Z, možno by dnes scrolloval TikTok a pridával videá s hashtagom „To by cringe is to be free“ a vyzýval kspomínanej autentickosti vpriestore, ktorý nesie výrazné znaky posudzovania, kritiky a sociálneho tlaku prispôsobiť sa.
Rodina, kultúra, jazyk, miesto, sociálne prostredie, minulosť – mnohé z toho sme si nevybrali. Tým sa téma slobody prirodzene prepája s témami identity, pamäti, tela, osobnej skúsenosti, času a miesta, domova,vzťahov, spoločnosti..
Fotografie výstavy SLOBODA reflektujú slobodu vjej krehkosti, pominuteľnosti, nejednoznačnosti, autenticite, kráse, banálnosti či ne/obyčajnosti. Katalóg ponúka pestrý výber takmer 40 snímok autoriek aautorov, ktoré*í zachytili tému slobody aponúkli tak vlastný pohľad na danú problematiku. Vidíme rôzne zobrazenia, od intímnych osobných príbehov cez snímky každodennosti, momentky aj inscenovanú fotografiu, experiment, výsek krajiny či architektúry, vytvorené aj nájdené zátišia, rozmanité formy portrétu, celky aj detaily.
Fotografie odhaľujú vlastnú imagináciu ajosobnú alebo prenesenú skúsenosť. Stávajú sa svedectvom, ktoré vypovedá okomplexnosti arozmanitosti témy Sloboda: Ovybočení zo zažitého rámca. Oodvahe vidieť a robiť veci inak. Oautenticite. Oinakosti. Odôvere. Oilúzii. Opredstavivosti. Ovnútornom boji. Oneistote. Ostrachu. Oradosti. Oľahkosti bytia. O potrebe rásť avyvíjať sa. Ovoľnosti pohybu. Ovzájomnosti. Oporozumení asúzvuku. Opotrebe oddychu. Opotrebe priestoru. Omaskách aich zhadzovaní. Oidentite. Ohraniciach. Opamäti. Ospoločenskej zodpovednosti. Okaždodennosti. Okrehkosti. O poli možností. Osnoch atúžbach.
Hovoria aj otom, že tému slobody nejde zredukovať na holubicu letiacu oblohou či záber plota sostnatým drôtom. Žijeme vo svete plnom vizuálnych obrazov, sme nimi presýtení. Sloboda je predovšetkým dovoliť si myslieť inak, nebáť sa vykročiť zkomfortnej zóny do neistoty. Môže to byť dobrodružné iľahko znepokojivé. Ale to zaujímavé zväčša vzniká za pomyselnou hranicou komfortnej zóny. Tam, kde si autor*ka dovolia byťautentický*á, experimentovať, robiť chyby, nebáť sa dívať na svet zinej ako obvyklej perspektívy, hľadať nové formy, príbehy, uhly pohľadu.
Mgr. art. Andrea Juneková
kurátorka výstavy
Celý článok a podrobnosti nájdete na portáli TKS Martin.
