Keď sa zima opýta

„Svätý Michal z poľa spiechal“.

V nedeľu 11. októbra 2009 sa v Múzeu slovenskej dediny bude konať podujatie „Keď sa zima opýta“.

Súčasťou programu, ktorý bude trvať od 10.00 do 16.00 hod. budú vystúpenia dedinských folklórnych skupín, ktoré nás zavedú do minulosti a pripomenú činnosti, ktoré na slovenskom vidieku v jesennom období súviseli so zberom a spracovaním úrody.
Výborný slivkový lekvár budú tradičným spôsobom - na dvore v kotlíku - variť členovia
FS z Turčianskej Štiavničky. FS Drotár z Dlhého Poľa pri Žiline sa predstaví s ukážkami charakterizujúcimi región Považia spojenými s ochutnávkou „podplamenníkov“. Okrem nich budú počas celého dňa v areáli voňať aj ďalšie pripravované zemiakové jedlá - zemiaky pečené v pahrebe, zemiakové placky a posúchy, ktorých ochutnávka bude určite atraktívnou súčasťou podujatia.
Okrem „koštovky“ sú pripravené aj súťaže: o zemiak najzaujímavejšieho tvaru, o najväčší zemiak a súťaž v jedení zemiakovej baby.
V tvorivej dielni zameranej na spracovanie prírodnín si deti môžu zhotoviť pečiatky zo zemiakov, makovicové postavičky, šípkové retiazky i voňavé vrecúška z byliniek. Na podujatí sa predstavia aj ľudoví výrobcovia.
Atmosféru celého dňa bude dotvárať ľudová hudba Kramárovcov.
O 13.30 hod. sa budú konať ev. a. v. služby Božie v kostole z Rudna.

28.9.2009

Informácie: Ďurdíková Jaroslava
Tel: 043/4132686,
durdikova@snm-em.sk
www.snm-em.sk, www.snm.sk


Jeseň sa v ľudovom kalendári začínala 29. septembra - dňom sv. Michala. Bola obdobím zberu a uskladňovania úrody. Stáročný zákon určoval roľníkovi, že do sviatku Všetkých svätých /1. novembra/ musela byť všetka úroda z polí doma, pod strechou, a do sv. Ondreja /30. novembra/ oziminy v zemi. Medzi prvé jesenné práce patrilo ručné kopanie zemiakov. Chlapi pokosili vňať, zemiaky kopali ručne motykami, triedili na menšie a väčšie a uskladňovali v pivniciach alebo zemiakových jamách. Kŕmnu repu „burgyňu“ očistili na poli a uložili v pivnici v osobitnej prieprave. V poli sa vyrezala aj kapusta, ktorú tlačili do drevených sudov. Väčší gazdovia si dali urobiť veľký sud, ktorý debnár skladal priamo v komore, lebo „hotový by ani po výške ani po šírke neprešiel cez dvere.“
Na jeseň sa zbieralo aj ovocie, ktoré sa zvyčajne sušilo v chlebovej peci alebo na slnku, niekde v špeciálnych sušiarňach. Tradičným spôsobom konzervovania bolo varenie slivkového lekváru bez cukru, ktorý sa varil na dvore v medenom kotle. Odkôstkované slivky sa rozvarili na „briju“ a varili do zhustnutia za stáleho miešania celý deň. Keď lekvár „padal z varechy“, bol hotový. Varenie lekváru bolo spoločenskou udalosťou, pri ktorej sa susedia navzájom navštevovali, koštovali lekvár. Lekvár bol zdroj živín a vitamínov, v strave v minulosti mal dôležitý význam. Správne pripravený vydržal aj niekoľko rokov.